Často som premýšľal, ktorý krok je najľahší, ktorý nie, ktorý mám rád, ktorý je najpotrebnejší viac alebo menej významný. Priznám sa, že po požiadaní o napísanie tohto príspevku do nášho časopisu „ Prameň“ som zostal tak trochu zaskočený.

Predtým než som začal písať o svojom šiestom kroku, som si prečítal, čo píšu naši starší a skúsenejší kamaráti v modrej knihe AA.

Moje začiatky v AA ma napĺňali radosťou, že po dlhých rokoch sa môžem tešiť z triezveho života a cítil som sa nevýslovne šťastný, pretože sa môžem stretať s podobnými ľuďmi a úprimne som sa tešil aj z ich šťastia. Na mítingoch sme nepreberali kroky a tradície AA a úprimne povedané ani ja osobne som sa nejako zvlášť nimi nezaoberal. Už to, že nepijem, že sa postupne uzdravujem a spolu so mnou celá rodina, že mám miesto, kde môžem otvorene o všetkom rozprávať a počúvať ľudí, ktorí prežili podobný osud, bol pre mňa jednoducho zázrak.

Už druhýkrát mám možnosť dať na papier svoje zážitky. V dňoch 3. – 5. februára 2006 sa Mariánskej hore pri Levoči uskutočnilo prvé Duchovno – krokové stretnutie AA, Al – Anon. Neviem si predstaviť pôsobivejšie miesto, ako bolo to naše – na pôde rehole. Ale prečo Krokové ? Vieme, že náš triezvy život, kvalitnú abstinenciu a vnútornú vyrovnanosť si dokážeme zachovať a prehlbovať pomocou nášho programu AA 12 Krokov. Kto z nás je už zasvätený do týchto Krokov, mi dá za pravdu, že práca na nich nie je prechádzka ružovou záhradou.

Mnohokrát som sa odhodlával k tomu, aby som si sadol a pokúsil sa urobiť aj štvrtý krok na papier. Jediný príklad štvrtého kroku som si prečítal vo Veľkej knižke AA. Sponzora nemám, aby som sa s nim poradil, a tak som sa rozhodol, že ho urobím spolu s Vami.